Autor je psychológ
Emocionálna klíma, ktorá zahaľuje naše politicko-sociálne prostredie, evokuje otázku, či existujeme a žijeme vedľa seba alebo „proti sebe“.
Komunikačné scenáre, ktorých sme priamymi svedkami či už v mediálnom prostredí, alebo na sociálnych „smetiach“, sú totiž infikované negativizmom, obvineniami, hostilitou, agresiou, vyhrážkami, teda symptómami, ktorými sa vzájomne ohrozujeme, devalvujeme hodnotu toho druhého.
Prehrávame všetci
Konštruktívna komunikačná a postojová stratégia win-win sa transformovala do väčšinového postojového konštruktu výhra-prehra.
Konečným výsledkom je nepriaznivé sociálne skóre: prehra-prehra. Prehrávame všetci, aj keď paradoxne prehrávajúci svoje individuálne prehry často vyhodnocujú ako individuálne víťazstvá.
Táto deštruktivita sa pomaly postupne začína stávať „kultúrnou hodnotou“ moderného sveta, ktorou sa riadi a formuje správanie ľudí. Začala byť radená medzi normatívy sociálneho správania a v komunikácii a postojových vzorcoch sa stala bežnou súčasťou interakčných schém a komunikačných výmen.
Primárne „fyzické kmeňové požieranie nepriateľov“ bolo evolučne nahradené „požieraním“ sociálnym a osobným.
Takáto forma evolučnej morálky sa stala protipólom názoru psychológa Abrahama Maslowa, ktorý tvrdil, že človek je nositeľom hierarchie prirodzených konštruktívnych motívov, ktoré štruktúrujú jeho správanie. Momentálne sa nachádzame v stave, v ktorom nevhodné sa stáva vhodným a, žiaľ, aj prirodzeným konštruktom v modeloch správania sa ľudí.
Do kategórie Maslowom zadefinovaných ľudských motívov patrí aj potreba byť prijímaní a akceptovaní inými.
Rovnako ako skutočnosť, že akceptovanie, prijímanie a uznanie iných by jednotlivci mali odovzdávať a prenášať do vzťahových kontextov k tým druhým. Prirodzený duplikačný teorém v praxi.
Zdá sa, že emocionálna klíma prítomného času je zahalená búrkovými mrakmi a vzťahové scenáre majú iné parametre. Forma uznania je sýtená iným obsahovým obalom, v ktorom dominuje scenár hostility. Ako porazím, urazím a ponížim toho druhého a pripíšem si body uznania samému sebe. Vzťahovú cestu si razí teorém ponižovania, urážania, odmietania.
Volíme tuto alternatívnu možnosť, ktorá je jednoduchšia. Inštinktivizmus často predbieha rozum. Konštrukt, prostredníctvom ktorého sa pravdepodobne zbavujeme frustrácie skôr a rýchlejšie. Voľba prijímajúcejšieho postojového vzorca je pre nás pravdepodobne namáhavejšia.
Vyžaduje si od nás uznanie toho druhého a to je vyhodnocované ako prehra nášho ega. Vzorce správania sa konštruujú do modelu negatívneho „opečiatkovania“ toho druhého. A potom sa stávame svedkami udalosti, ktorú Európa nezažila dvadsať rokov.
